Zatiaľ čo väčšina realitných trhov sa v uplynulých piatich rokoch potýkala so zásadnými problémami, podľa najnovších analýz renomovaných agentúr sa zdá, že niektoré lokality zaznamenajú v najbližších rokoch veľmi dynamický rast.
Dlhodobo obľúbené oblasti ako Stredomorie, Alpy, Juhoafrická republika alebo Karibik boli krízou veľmi intenzívne zasiahnuté, na druhú stranu môžeme rok 2013 označiť ako "bod zvratu". Podľa predpovedí expertov, by do roku 2019 mali ceny nehnuteľností dosiahnuť predkrízovú úroveň.
Očakávaný rast je možné pripísať trom hlavným faktorom - v prvom rade je to prudký nárast cien nehnuteľností v hlavných mestách. Investori tak hľadajú alternatívy, letné rezidencie sú tak logickou voľbou. Ďalej za rastom stojí prebytok likvidity. Lacné úvery umožňujú nákup nehnuteľnosti aj investorom, ktorí by na ňu v minulých rokoch nedosiahli. Posledným faktorom sú tzv. zlaté víza, ktoré niektoré štáty ponúkajú investorom, ktorí kúpia drahšiu nehnuteľnosť.
Francúzska riviéra zostáva najobľúbenejšou lokalitou práve vďaka pestrej ponuke letných rezidencií, príjemnej klíme a vysokej prestíži. Ceny začínajú rásť - je to dané veľmi obmedzenou ponukou nehnuteľností a prudko rastúcim dopytom kupcov zo všetkých kontinentov. Rastie záujem nielen o vyhlásené letoviska a ich okolie, ale aj o periférne lokality, kde sú ceny nehnuteľností o niečo nižšie.
Po dlhej recesii sa začína blýskať na lepšie časy - ceny kvalitných letných rezidencií klesli od roku 2007 až o jednu tretinu, na trhu je tak množstvo relatívne dostupných nehnuteľností, čo priťahuje investorov.
Taliansky realitný trh rozhýbávajú predovšetkým investície zo zahraničia. Prudký previs ponuky, akého sme boli svedkami napr v Španielsku, sa Taliansku vyhol. Napriek tomu sa tamojší trh stretáva s problémami, ktoré sú spôsobené predovšetkým reštriktívnou politikou miestnych bánk. Podmienky získania úveru sú veľmi prísne, medzi kupujúcimi tak prevládajú investori, ktorí nakupujú "za hotové". K tým patria predovšetkým cudzinci.
Prestížnych lokalít ako je Toskánsko, oblasť jazier v severnom Taliansku alebo Benátok sa však kríza prakticky nedotkla. V Toskánsku sa ceny síce znížili, dopyt však zostal vysoký. Špecifickú klientelu tu tvoria záujemcovia o kúpu vinohradov napr. v oblasti Chianti.
Benátske nehnuteľnosti si udržujú veľmi vysokú cenu vďaka dopytu po domoch a bytoch určených na prenájom, tak ku dlhodobejšiemu užívaniu. Benátky zostávajú turisticky veľmi obľúbenou lokalitou, je tak možné dosiahnuť až 5% výnosu.
Chorvátsky realitný trh zaznamenal síce pokles cien, v poslednej dobe ale už došlo k jeho stabilizácii. V priebehu roka 2013 dokonca ceny vzrástli približne o 1%. Pre záujemcov zo strednej a východnej Európy, ktorí sa zaujímajú o nehnuteľnosti pri mori, zostáva Chorvátsko jednou z prvých volieb. K tomu popri bohatej ponuke realít prispieva aj ich cena, ktorá je v porovnaní s Francúzskom alebo Talianskom na nižšej úrovni.
Čo sa Španielska týka, realitné hodiny pomaly začínajú odbíjať koniec nízkych cien nehnuteľností v Španielsku. V roku 2013 došlo k prvému štvrťročnému nárastu cien od roku 2010. Ceny nehnuteľností na Ibize dokonca už pred určitou dobou dosiahli predkrízovú úroveň - to je dané obmedzenou ponukou a vysokou atraktivitou lokality.
Blízky ostrov Mallorca tak dynamické oživenie nezaznamenal aj cez vysokú nákupnú aktivitu predovšetkým zo strany Škandinávcov. Mallorca patrí medzi exkluzívne destinácie, ceny realít tu sú vyššie a ani v čase krízy tu nedošlo k tak prudkému poklesu cien ako inde v Španielsku.
V pevninskej časti Španielska sú predaje ťahané najmä dopytom zo strany Britov, ale aj ďalších nielen európskych investorov, ktorí využívajú relatívne nízkych cien nehnuteľností (ceny sa v súčasnej dobe pohybujú približne o 30 až 40% pod predkrízovú úrovňou). Stále je však možné pozorovať zásadný previs ponuky nad dopytom.
Portugalsko sa podobne ako Španielsko rozhodlo prilákať zahraničných investorov z krajín mimo EÚ možnosťou získať štatút rezidenta pri nákupe nehnuteľnosti v hodnote nad 500 000 eur.
Portugalské "zlaté víza" ocenili najmä Číňania, ktorým bolo pridelené 78% z 318 víz vydaných v roku 2013. Na druhú stranu, niektoré oblasti zostávajú doménou investorov z európskych štátov. Napríklad v známom rezorte Quinta do Lago bolo v roku 2013 57% nehnuteľností zakúpených britskými investormi. Najväčší dopyt je stále po najluxusnejších nehnuteľnostiach, postupne však rastie záujem aj o menšie domy a apartmány v centrách miest.
Oživenie na Balkáne a gréckych ostrovoch je ťahané turistikou, napríklad Korfu bolo krízou síce postihnuté, ale pokles cien bol oproti pevninskému Grécku relatívne mierny. Ceny sa však pohybujú približne na 70% predkrízovej úrovni, je tak možné získať veľmi atraktívne nehnuteľnosti vo vyhľadávaných lokalitách. Dopyt je však do značnej miery obmedzený na moderné komplexy, záujem o stavebné pozemky je úplne minimálny.
V Karibiku sa situácia do značnej miery podobá situácii na trhu v Stredomorí. Došlo k prepadu cien približne o 30%, v poslednej dobe sa však už situácia stabilizovala a záujem kupcov pomaly rastie.
Investori dopytujú nehnuteľnosti skôr vo významnejších lokalitách, vzhľadom k obmedzenej výstavbe v priebehu krízy je tak v roku 2014 možno očakávať, že sa prejaví previs dopytu nad ponukou a s tým spojený rast cien. Zostane však veľa dôvodov na kúpu nehnuteľnosti v Karibiku - uvoľnený životný štýl, nízke dane, vynikajúce služby, prestíž a príjemné prostredie.
Na záver si dovoľme malú zimnú odbočku. Aj v Alpách došlo v dôsledku krízy k poklesu cien aj predajné aktivity. Minulý rok sme ale už boli svedkami pomerne zásadného oživenia.
V niektorých oblastiach je objem predajov oproti kríze až dvojnásobný. Výnimkou je Švajčiarsko - tamojší trh nebol krízou takmer zasiahnutý vďaka vysokým cenám, obmedzenej ponuke a excelentným službám. Podobne je na tom aj Rakúsko, ktorého realitný trh patrí k najstabilnejším v Európe. Dobrou správou pre kupujúcich je aj to, že v Rakúsku v poslednej dobe rastie stavebná aktivita. Nie je tak problém s obmedzenou ponukou, ako tomu je v ostatných alpských štátoch.
Vo Francúzsku sa dopady krízy odvíjali najmä od situácie konkrétneho strediska. Zatiaľ čo v Courchevele sa ceny stabilizovali na úrovni o 30% nižšie než v predkrízovom období, v Megeve a Val d'Isere obmedzená ponuka viedla k rastu cien.