Chorvátska ekonomika po šesťročnej recesii od roku 2015 rastie, čo nevyhnutne posilní aj realitný trh. Medzi rokmi 2009 a 2014 poklesol chorvátsky HDP o viac ako 12%, čo bolo hneď po Grécku najviac v celej Európe.
Tunajší realitný trh sa zo svetovej finančnej krízy začal zotavovať v roku 2016. Vďaka ekonomickému rastu sa rozširuje ponuka nehnuteľností. V roku 2016 sa počet stavebných povolení zvýšil o 35,2%. Ekonomika už v poslednom štvrťroku 2016 rástla o 3,4%. V najbližších rokoch môžeme očakávať pokračovanie tohto celoštátneho zotavenia.
Chorvátsky trh s nehnuteľnosťami je rozdelený na dva rôzne, avšak nie úplne oddelené trhy - miestne a zahraničné. V pobrežných oblastiach, obľúbených najmä u zahraničných investorov, ceny stále rastú, v ostatných častiach krajiny je situácia trochu horšia. Index cien nehnuteľností na pobreží Jadranského mora vzrástol o 0,9%.
Z celej krajiny sú na tom najlepšie lokality ako Šibenicko-kninská župa (ceny vzrástli o 4,2% na 1.650 eur/ m2), Istrijská župa (o 3,13% na 1.577 eur/ m2) alebo Licko-senjská župa (o 1,94% na 1.169 eur/ m2).
V obľúbenom pobrežnom letovisku Split sa ceny v priebehu roka 2016 zvýšili zo všetkých veľkých chorvátskych miest najvýraznejšie, a to o 5,81%. Priemerná cena za apartmán tak činila 2.334 eur/ m2. Najdrahšie nehnuteľnosti sa ponúkajú v Dubrovníku (3.349 eur/ m2), v Opatiji (3.113 eur/ m2) a na ostrove Hvar (2.850 eur / m2).
V Záhrebe boli ceny vo štvrtom štvrťroku takmer o 2% vyšší ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Priemerná cena nových nehnuteľností tu však prudko klesla o 11,5% na 10.445 HRK (1.396,31 eur/ m2), čo svedčí o tom, že ponuka nových nehnuteľností stále prevyšuje dopyt. V rámci celého Chorvátska sa vo štvrtom štvrťroku index cien starších nehnuteľností zvýšil o 1,8%, zatiaľ čo v prípade nových nehnuteľností poklesol o 4,7% (v porovnaní s rokom 2015).
V Chorvátsku, predovšetkým na pobreží Jadranského mora, vlastní nehnuteľnosť približne 70.000 cudzincov. Najobľúbenejšími župami sú pritom župy Istrijská, Prímorsko-gorskokotarská, Splitsko-dalmatínska, Zadarská a Dubrovnícko-neretvianska.
Pre Záhreb sa rozhodli len 3% zahraničných kupujúcich. Záujem zahraničných investorov o luxusné nehnuteľnosti trvá, najviac sa ich nachádza v Istrii, Opatiji, Dubrovníku a na ostrovoch ako Hvar, Brač alebo Krk. Na pobreží vznikajú nové a nové rezorty, vďaka ktorým sa rozšíri ponuka týchto luxusných rezidencií. Príkladom môžu byť apartmány v rekreačnom komplexe v blízkosti Zadaru (viac informácií).
K nákupu nehnuteľnosti v Chorvátsku cudzincov nabáda krásna príroda a čisté more, kvalita služieb aj ďalšieho vyžitia, ale aj priaznivá cena realít. Domy vo Francúzsku alebo Španielsku stoja v prímorských lokalitách o poznanie viac než domy v Chorvátsku. Pritom sa krajina zbavuje imidžu chudobnejšieho príbuzného a napríklad Dubrovník si svojim ohlasom nijako nezadá s vyhlásenými letoviskami v južnom Francúzsku. To do Chorvátska láka známe osobnosti, čo predovšetkým v dobe sociálnych sietí znovu prispieva k rastu prestíže krajiny.
So začiatkom roka 2017 bola daň z prevodu nehnuteľnosti znížená z 5 na 4%. Od druhej polovice roka by vláda mala začať prispievať na splátky pôžičiek kupujúcich, ktorí si v Chorvátsku nehnuteľnosť zaobstarávajú prvýkrát. Táto podpora by mala trvať minimálne štyri roky. Úrokové sadzby hypoték ďalej klesajú a pohybujú sa okolo 4 až 5%. Prevažná väčšina zahraničných investorov ale nehnuteľnosti v Chorvátsku kupuje "za hotové".
Na trhu zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu krátkodobé prenájmy cudzincom a turistom. V Chorvátsku sa ale nehnuteľnosti prenajímajú aj dlhodobo, pričom hrubý príjem z dlhodobého prenájmu činí v hlavnom meste 5,63 až 6,23%.
Priemerná cena prenájmu pri apartmáne s veľkosťou 50 m2 predstavovala v Záhrebe v septembri 2016 270 eur za mesiac, pri apartmáne o výmere 120 m2 potom 592 eur. Väčšina dlhodobo prenajímaných nehnuteľností sa nachádza v Záhrebe, Dubrovníku alebo Splitu.
Počty turistov v Chorvátsku stabilne rastú a každoročne dosahujú svojich maxím. Nie inak tomu zrejme bude aj v tomto roku. To je priaznivá informácia pre vlastníkov nehnuteľností, ktorí ich prenajímajú alebo využívajú k vlastnej rekreácii v kombinácii s ďalším prenájmom. Napríklad v už spomínanom rezorte v blízkosti Zadaru je možné získať garantovaný ročný výnos až 5,5%.